Tohtoročná zima, dopriala zrejme každému milovníkovi zimných športov. Dostatočná nádielka snehu a dlhotrvajúce kvalitné mrazy vytvorili vhodné podmienky pre lyže, bežky, korčule, sánky, klzáky ale aj kvalitné zimné topánky a mačky.
Pred štyrmi rokmi som sa rozhodol kúpiť si bežky a trošku sa povenovať tomuto športu. Neskutočne ma lákala sloboda pohybu po poliach, lúkach, cestách, necestách čo bežky poskytujú. Nie sú tam prakticky žiadne priestorové obmedzenia, ako je to na lyžiarskom svahu, alebo na klzisku. V ten rok bola zima dobrá, tak som si zabežkoval no potom prišli tri roky kedy bola snehová nádielka veľmi biedna, alebo trvala veľmi krátko. Bežky som ani nevytiahol z garáže. Skoro som na nich aj zabudol, ale táto zima mi ich pripomenula 🙂
Hneď za obcou kde bývajú moji rodičia, sú rozľahlé lúky, polia a lesík, ktoré sú pri dostatočnej snehovej nádielke, často navštevované bežkármi z okolia. Keďže pri našom jeden a pol ročnom synovi akosi nemám veľa času nazvyš, skombinoval som bežkovanie s návštevou rodičov 🙂 Chutný nedeľný obed, mamka oddychuje na gauči, babka uspáva Filipa a ja poďho na bežky.
Zapadajúce slnko nad dedinou.
Po troch rokoch si bolo treba trošku pripomenúť ako tie bežky vlastne fungujú, ale netrvalo to dlho. Potom už len kilometre voľného priestranstva pred sebou, foťák prevesený cez plece a vychutnávanie si čerstvého vzduchu, krásnych výhľadov a častých stretov s divou zverou.
Časté stretnutia so srnkami.Srnky a v pozadí dve Stráže.
Balíky sena, ktoré neboli odvezené k blízkemu družstvu, sa stali krmítkami pre srnčiu zver. Tuhé a dlhotrvajúce mrazy prinútili srnky nebáť sa a povyliezať relatívne ďaleko od lesa. Poľovnícka postiežka, ktorá bola po pozbieraní zemiakov a kukurice z poľa zvalená na boku, je odrazu už opäť postavená ...
Vychodené srnčie"diaľnice", od neďalekého lesíka k balíkom sena.Husto vychodený sneh okolo pomaly sa zmenšujúceho balíka sena.
V jeden nedeľný krásny slnečný predvečer sa začala z blízkeho letiska prevaľovať hmla. Ponáhľal som sa hore kôli nejakému zaujímavému záberu, no prišiel som už neskoro. Všetko bolo zahalené v hlbokej hmle. Viditeľnosť bola veľmi malá, tak som sa nechal viesť stopou iného bežkára, ktorá ma priviedla naspäť do dediny.
V diaľke sa začína prevaľovať hmla.Na letisku úplná hmla, nechal som sa viesť stopou iného bežkára naspäť do dediny.
Fantastický pocit, keď som sa vrátil domov, sadol si do kresla a dal si horúci čaj sa veru ťažko opisuje. Pri pohľade na predpoveď počasia, už to s tým snehom a mrazmi nevyzerá veľmi ružovo, no určite by som sa nenahneval ak by takáto bola aj tá ďalšia zima, no a potom aj tá ďalšia ... 🙂
